Pravek
Pravek
Ohraničenie: pravek trvá od stvorenia človeka (objavenie človeka na Zemi) po vznik starovekých civilizácií, ktoré objavili písmo a využívali ho (historická doba). Skúma ho archeológia (hľadá, skúma a hodnotí archeologické nálezy - hmotné pozostatky ľudskej činnosti).
Dôležité: Človek má 2 problémy: mať obživu a bezpečnosť - ochrániť sa pred
prírodnými živlami a dravou zverou. Vďaka svojmu vnútornému rozmeru sa človek vyvíja a
zdokonaľuje (je stvorený na obraz Boží). V závislosti od úrovne nástrojov, ktorý používa (kameň a drevo) delíme pravek na:
Pohanské Náboženstvo v praveku: Vzniká už v paleolite a prechádza vývojom:
Najprv ide o:
1) uctievanie konkrétnych živlov a mocných zvierat ako búrok, slnka, mesiaca, býka (zo strachu, z túžby po sile a ochrane);
2) potom uctievanie prírodných síl (človek si ich uvedomuje a zosobňuje ako plodnosť- symbol života; zánik, smrť- oheň, posmrtnosť- pochovávanie s predmetmi dennej potreby);
3) zbožšťovanie dávnych predkov (v matriarcháte veľká pramatka - sošky = venuše ako symbol plodnosti a ochrany života, v patriarcháte veľký praotec - významný vodca a záchranca občiny) a
4) stotožnenie zbožštených s prírodnými úkazmi (hviezda, mesiac, slnko) - spojené s výstavbou dedinských chrámov (kult bôžika -- patróna dediny).
Periodizácia praveku:
Delí sa podľa materiálu, z ktorého sa v prevažnej miere vyrábali nástroje (doba kamenná, bronzová a železná).
1. Doba kamenná
Staršia doba kamenná
Najstarší paleolit
Starý paleolit
Stredný paleolit
Mladší paleolit
Stredná doba kamenná (mezolit)
Mladšia doba kamenná (neolit)
Neskorá doba kamenná (eneolit / chalkolit)
2. Doba bronzová
Staršia doba bronzová
Stredná doba bronzová
Mladšia doba bronzová
3. Doba železná
Halštacká (Staršia doba železná)
Laténska (Mladšia doba železná)
4. Rímska doba
5. Sťahovanie národov
Doba kamenná
Členenie:
1) doba kamenná (paleolit, mezolit, neolit) ;
2) chalkolit alebo eneolit (chalkolit = kov čiže "doba kovová", eneolit = neskorá doba kamenná) v chalkolite už vznikajú 1. staroveké civilizácie (Egypt, Sumer, Čína, India), hoci napr.
v Európe žijú ľudia ešte primitívne v rodovom zriadení.
Človek spoznáva kameň, učí sa ho spracovávať - ovláda ho (nástroje, zbrane). Myslením vykonáva uvedomelú činnosť - prácu, aby si zabezpečil obživu (pud sebazáchovy). Práca rozvíja duševný (duchovný) rozmer človeka a tým jeho schopnosti. Od ich úrovne závisí ľudská výroba a využitie nástrojov pri získaní obživy, ochrany vlastného života a bývania. Preto delíme kamennú dobu na tri základne etapy:
Delenie doby kamennej:
1) Staršia doba kamenná (paleolit)
2) stredná doba kamenná (mezolit)
3) mladšia doba kamenná (neolit)
4) neskorá doba kamenná (eneolit / chalkolit)
Pravek je prvá a najdlhšia fáza ľudských dejín. Skúma ho prehistória a archeológia, antropológia a etnografia (najmä porovnávacia).
V praveku sa človek vyvíjal ako biologická a spoločenská bytosť v procese, ktorý nazývame antropogenéza.
Antropogenéza: proces vzniku človeka, obdobie od oddelenia sa od vývojovej vetvy smerujúcej k šimpanzom až po dnešných ľudí.
· Homonizácia (bipédia – chodenie po dvoch nohách, vývin chrbtice, ruky, chrupu, mozgu, stereoskopické videnie)
Základné znaky hominizácie:
- vzpriamená postava
- rast objemu mozgu
- zjemnenie svalov a kostí
- zmeny v tvárovej časti
- rozvoj reči
- vedomé zhotovovanie nástrojov
· Sapientácia (vývin ľudského intelektu)
Vývoj ľudských predchodcov – primátov prebiehal mnoho miliónov rokov, až dospel k rodu Australopitekus (pred 5 miliónmi rokmi).
Žil vo východnej Afrike v savane, používal veľmi jednoduché nástroje, živil sa menšími živočíchmi a plodmi.
Základné vývojové typy:
Homo Habilis (3 milióny rokov)
Homo Erectus (1 milión – 300/200 tisíc rokov)
Homo Sapiens (300/200 tisíc – súčasnosť)
Homo Sapiens Neanderthalsis
Homo Sapiens Sapiens (40/35 tisíc rokov)
Paleolit
staršia doba kamenná
NAJSTARŠÍ PALEOLIT (3 milióny – 1 milión rokov pred Kr.)
V tomto období žil vo východnej Afrike Homo Habilis a to v oblasti Veľkých jazier.
Homo Habilis
Nástroje: z dreva a kameňa.
Fyziológia: Dosahoval výšku 135 cm, váhu 25 – 40 kg a mozgová kapacita bola 650 - 800 ccm.
Život: Žil v savane a staval si už jednoduché prístrešky. Boli to prvý výrobcovia nástrojov. Vyrábali z rozličných druhov kameňa jednoduché okruhliakové nástroje.
STARÝ PALEOLIT (1 milión – 200 tisíc rokov pred Kr.)
V tomto období žil Homo Erectus, ktorý sa rozšíril z Afriky aj do Európy a Ázie.
Homo Erectus
Jeho výška bola v priemere 160 cm a mozgová kapacita 880 – 1100 ccm.
Život: v tlupách, živil sa lovom a zberom, používal už viac nástrojov
Pästný klin5
Poznal už oheň, ale nevedel ho ešte zakladať.
Náleziská: Najvýznamnejšie nálezy pochádzajú z Afriky, Jávy, Číny a Európy. Homo Erectus mal viacero poddruhov – foriem. Od nás najbližšie kostrové pozostatky boli nájdené v Maďarsku (Homo Erectus Paleohungarikus) a v Nemecku.
Slovensko: Na našom území sa našli pozostatky po činnosti Homo Erectus (Spiš, Nové Mesto nad Váhom).
STREDNÝ PALEOLIT (200 tisíc – 40/35 tisíc pred Kr.)
V tomto období jestvovali staršie archaické formy.
Homo Sapiens
Vývoj človeka prebiehal v podmienkach striedania ľadových a medziľadových dôb. (glaciály, interglaciály).
V čase ľadovej doby pokrývali ľadovce sever Európy. Na našom území bolo klimatické prostredie tundry, kde – tu porastané severskými lesmi. Ľudia sa živili lovom a zberom plodov, vyhľadávali prírodné úkryty alebo si stavali prístrešky. Používali prvú diaľkovú zbraň – oštep. V teplom období medzi mindelskou a risskou dobou ľadovou, teda pred 350 000 až 200 000 rokmi, žil v strednej a severnej Európe Homo Sapiens Steinheimensis.
Homo Sapiens Steinheimensis
(pomenovaný podľa náleziska Steinheim pri Stuttgarte). Vyznačoval sa úzkou, relatívne vysokou lebkou, oproti svojim predchodcom mal vyššie klenuté čelo, ale ešte podobné nadočnicové oblúky ako napr. človek pekingský. Objem jeho mozgu bol asi 1150 ccm. Tento človek žil ako lovec a zberač a používal kamenné nástroje. Jeho pästné kliny vykazujú už určité estetické cítenie formy. Archeológovia označujú tento štýl ako acheuléenská kultúra. Prvý Homo sapiens si uvedomoval jednoduché geometrické formy.
Nástroje: Popri pästných klinoch používal kamenné nože, škrabadlá a tiež drevené kyjaky a drevené v ohni tvrdené oštepy.
Steinheimský človek žil v miernom podnebí medziľadovej doby v Európe v podobných klimatických podmienkach ako človek 20. storočia. Jeho časový a veľmi pravdepodobne tiež genetický nasledovník, neandertálec, ktorý sa pred 150 000 rokmi vynoril z temnoty prehistórie, zastihol ešte spočiatku priaznivé klimatické podmienky, ale „klasický neandertálec“ musel pred 80 000 rokmi bojovať s pribúdajúcim ľadom a mrazom.
Neandertálec:
Život: na južnom okraji veľkej ľadovej pustatiny würmskej doby ľadovej. Jeho životný priestor sa podobal tomu, v akom teraz žijú Eskimáci. Domovom mu bola pustá, mrazivá tundra, ktorá iba v južnej Európe prechádzala do trávnatej stepi a riedkej tajgy. Možnosť prežitia v takomto prostredí bola podmienená značnou schopnosťou adaptácie.
Tak bol neandertálec, ktorý žil na území od južného Francúzska po Sibír, od Afriky po Blízky a Ďaleký východ, veľmi silný, neobyčajne obratný a prefíkaný lovec, ktorý vedel ukoristiť aj veľké zvieratá, ako bol jaskynný medveď alebo sibírsky kozorožec. Zver mu poskytovala nielen energeticky bohatú mäsitú stravu, ale tiež kožušiny. Jednoduchý kožušinový odev a hrejúci oheň, na ktorom neandertálci tiež pripravovali jedlo, ho chránili pred mrazom, ktorý niekedy dosahoval hodnotu až – 40 0C.
Fyziológia: Neandertálec (Homo Sapiens Neanderthalsis) bol asi 1,60 m vysoký, mal silnú kostru a vyvinuté svalstvo. Ale napriek mohutnej postave sa dožíval vo svojom drsnom domove vyššieho veku ako 50 rokov. 40% neandertálcov umieralo pred dovŕšením 20 rokov, ďalších 40% potom medzi 20. a 30. rokom. Tvrdý každodenný boj o prežitie vyžadoval od neandertálcov inteligenciu. Jeho mozog bol svojím objemom medzi 1350 až 1725 ccm taký veľký (niekedy aj väčší) ako mozog dnešných ľudí. Nie je teda divu, že už premýšľajú o zmysle života a smrti.
Pochovávanie: Pochovávajú svojich zomretých a dávajú im do hrobu zbrane, nástroje a potravu. Pravdepodobne verili na posmrtný život.
Reč: vedel rozprávať jednoduchým jazykom.
Umenie: vytváral prvé umelecké predmety, malé, jednoduché plastiky.
Náleziská: Neanderthal, Morava (Dolní Věstenice), Šanidar, Tešik – Taš (Uzbekistan), Krapina (Chorvátsko - známky kanibalizmu). Z nálezov je zrejmé, že Neandertálci už dokázali prejaviť ľudský súcit – solidaritu a máme už doložené prvé znaky náboženstva.
Slovensko: Na našom území máme viacero dôkazov o živote neandertálcov (artefaktov) – Bojnice, Dudince, Trenčianske Teplice a. i. Našli sa aj telesné pozostatky: Gánovce – nález kamenného výliatku mozgu neandertálskej ženy; Šaľa – temenná kosť neandertálskej ženy.
V závere stredného paleolitu (v tej istej dobe ako vymiera neandertálec) sa vyvinul súčasný typ človeka Homo Sapiens Sapiens, ktorý sa do Európy začal presúvať z východu.
Charles Darwin - 1809 – 1882
Britský prírodovedec Charles Darwin napísal roku 1859 veľmi významnú knihu s názvom O pôvode druhov. Darwin bol presvedčený, že zvieratá a rastliny sa v priebehu dlhých časových úsekov menili, pretože medzi sebou zápasili o potravu, partnerov a o prežitie. Len tí „najlepší“ alebo „najzdatnejší“ prežili a dnešné druhy sú výsledkom vývoja (evolúcie) trvajúceho milióny rokov. Darwin žijúci v 19. storočí nadšene obhajoval svoju evolučnú teóriu aj na človeku – objav fosílií neandertálca potvrdil, že dnešní ľudia sú tiež výsledkom istého vývoja.
MLADÝ PALEOLIT (40/35 tisíc – 10 000 pred Kr.)
V tomto období sa na západ rozšíril dnešný typ človeka v štyroch základných rasách (europoidná, negroidná, mongoloidná a australoidná).
Homo Sapiens Sapiens
Nástroje: Ich pracovné nástroje boli nielen početné a špecializované pre rôzne účely použitia, ale boli tiež precízne opracované. Ostrie oštepov, kamenné čepele nožov, kostené hroty harpún so spätnými zubami, perfektné pästné kliny, sekáče a ďalšie nástroje bol cromagnonský človek schopný optimálne zhotoviť cieleným otesávaním a štiepaním. Umenie zhotovovať tieto predmety sa dedilo z generácie na generáciu. K nemu patrila tiež znalosť, že pokiaľ sa kameň rozpáli v ohni a potom sa nechá pozvoľna ochladiť, dá sa ľahšie opracovať. Početné stopy cromagnonských ľudí v celej Európe ukazujú na vyvinutú loveckú mágiu.
Umenie:
Willendorská v. 5
Tak sa zrodilo umenie. Neandertálec síce už tiež (ale len veľmi zriedka) zhotovoval primitívne malé kamenné figúrky, cromagnonský človek ale vyvinul radu výtvarných, originálne pojatých techník. Pred takmer 40 000 rokmi načrtáva prvé obrysy ľudskej ruky na skalnú stenu juhofrancúzskej jaskyni Bara-Bahau. V Les Combarelles, inej susednej jaskyni, vyryl do kameňa stovky zvieracích figúr a tiež niekoľko zobrazení človeka.
Venuše: -plastiky žien vyrobené z kameňa, al. slonovinovej kosti
-boli symbolom plodnosti
-najznámejšie: moravianská v., viestonická v., willendorská v.,…
Pochovávanie: Pretože boli umelci, dávali so sebou na poslednú veľkú cestu zomretým popri bežných predmetoch, akými boli kožený odev, zbrane a potrava, tiež precízne opracované ozdoby (asi talizmany). Týmto spôsobom na onen svet vybavený nebožtík bol často posypaný červeným okrom, skôr ako bol jeho hrob uzavretý. V niektorých prípadoch boli zomrelí bohato ozdobení. Náhrdelníky z mušlí a prevŕtavaných zubov slúžili ako zvláštny milodar. Pohrebný rituál zahrňoval milodary potrebných a krásnych nástrojov, práve tak ako sieťky do vlasov, obruče na ramená a náramky. Na ochranu zomrelého boli mu cez tvár ukladané ploché kamene. Mŕtvy ležali v hroboch v extrémne skrčenej polohe, často sa dotýkali kolenami brady.
Spoločenský život: Cromagnonskí lovci žili v tlupách po 15 – 30 členoch a po prvýkrát v dejinách budovali sídliská.
Ich obydlia sa nachádzali pod skalnými prevismi (abris) a vo vchodoch jaskýň, takmer vždy na slnečných, pred vetrami chránených južných svahoch. V jaskyniach boli podlahy často spevňované kamenným dláždením v snahe izolovať podlahu od vlhkosti. Cromagnonský človek vedel tiež zhotovovať pevné stany z koží a kožušín. Vo východnej Európe sa vyskytujú náleziská zahĺbených obydlí. Svedčí to o vyspelosti tohto ľudského druhu, ktorý obýval Európu v tej dobe.
NESKORÝ PALEOLIT (10 000 – 8 000)
V tomto období končí posledná doba ľadová. Skončil sa pleistocén (staršie štvrtohory) a ľudstvo vstúpilo do geologickej súčasnosti – holocén (mladšie štvrtohory). Ľadovce pomaly ustúpili na sever. Krajina získala nový charakter.
Slovensko:
Prítomnosť pravekého človeka dosvedčujú nálezy (pozostatky jeho činnosti): Homo sapiens (obdobie pred 250 tisíc rokmi)
U nás sa namiesto tundry začali šíriť lesy. Veľká stádovitá zver buď vyhynula (mamuty), alebo sa presunula na sever (soby). Postupne sa flóra a fauna priblížila dnešnej podobe a ľudia sa museli prispôsobiť.
Kde: Vyšné Ružbachy (ohniská, zachované v travertíne), Bratislava (kamenné nástroje).
Homo sapiens neandentalensis (obdobie pred 150 tisíc rokmi)
Kde: početné nálezy na juhozápadnom Slovensku, v Žiarskej kotline, na Liptove, Spiši a Hornej Nitre.
Neandertálci vyhľadávali teplé minerálne pramene - pri nich sa našli niekoľkonásobné osídlenia (Bojnice, Gánovce - obdobie pred 80 tisíc rokmi, čiže pred poslednou dobou ľadovou).
Homo sapiens (obdobie pred 40 tisíc rokov) Zakladal táboriská tam, kde tiahli stáda zvery (prístrešky = stany).
Kde: Košice Barca, Svetlá, Trenčianske Bohuslanice (pri Beckove).
Mezolit
Stredná doba kamenná (8 000 – 5 000)
Ľudia v tomto období už neputovali za stádami zveri, ale vyberali si nejaký región, v ktorom sa pohybovali.
Nástroje: Používali rôzne špecializované nástroje: oštep s vrhačom, harpúna, luk a šípy, bumerang, udica, pasce, čln a veslá.
Vyrábali už aj mikrolity (miniatúrne nástroje ako ihly…)
Mikrolity 5
Dochádza k veľkým zmenám podnebia - oteplenie klímy. Preto ustupuje ľadovec, tým sa mení flóra a fauna. Človek musí zmeniť svoj dovtedajší spôsob života a obstarávania si potravy - zdokonaľuje ho - napríklad vyrába lepšie nástroje obrusovaním: luk šíp. oštep, udica.
Objavujú sa počiatky domestikácie
Domestifikácia - človek si zdomácňuje zvieratá a rastliny (napr. losos, pes, koza, ovca, hovädzí dobytok) tým dochádza k prvopočiatkom poľnohospodárstva. Preto mezolit = záver prisvojovacieho hospodárstva a prechod k výrobnému hospodárstvu (cieľavedomá výroby potravín).
Neolit
Mladšia doba kamenná (6 000 – 5 000)
V tomto období došlo k jednému z najväčších prevratov v dejinách ľudstva, preto hovoríme o neolitickej revolúcii.
Neolitická revolúcia: Ľudstvo prešlo od prisvojovacieho hospodárstva k výrobnému hospodárstvu (poľnohospodárstvo).
Kde: najskôr v oblasti "úrodného polmesiaca" (k krajiny okolo Perzského zálivu, Blízkeho východu a Egypt), Malá Ázia, južný Balkán, potom Čína, India. Po prvýkrát k tomu došlo asi 9 000 rokov pred Kristom v oblasti Hornej Mezopotámie na svahoch pohorí Zagros (pohraničie Iraku a Iránu) a Taurus (juh Turecka). V tejto oblasti bol dostatočný počet zrážok, vyskytoval sa tu divý jačmeň a pšenica, žili tu ovce a kozy, ktoré človek mohol najľahšie domestikovať. Prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi boli teda rôzne druhy pšenice a jačmeňa. Domestikované formy rastlín sa zreteľne odlišovali od divých foriem, u pšenice tak silne, že domestikované rastliny by už bez človeka nemohli existovať. Tieto zmeny v zdrojoch potravy nespočívali v nijakom cielenom zásahu, skôr v procese prispôsobovania a neuvedomelom výbere, ako to robili neolitickí zberači.
Divá pšenica má tú prirodzenú vlastnosť, že sa zrelé klasy lámu a zrná samé vypadávajú. S pomocou dlhej hrubej štetiny semená odlietajú ďaleko od materskej rastliny a po dopade sa pomerne pevne uchytia v pôde. Táto vlastnosť všetkých divoko rastúcich tráv garantuje samostatný rozmnožujúci mechanizmus.
Čo je v prírode zmysluplným pochodom, bolo pre prvých zberačov nevýhodou, lebo objem žatvy bol zmenšovaný o vypadnuté zrná. Buď muselo byť zbierané už nezrelé obilie, alebo sa bolo treba zmieriť s veľkými stratami behom žatvy.
Ale práve táto nepriaznivá skutočnosť viedla k zrodu kultúrnych rastlín.
Dopad: Poľnohospodárstvo vyžaduje dokonalejšie a zložitejšie nástroje (napr. mlynské kamene), preto sa špecializuje ich výroba:
1) rozvoj remesiel: najstaršie hrnčiarstvo (hlina, neskôr i pálená), tkáčstvo (ľan - oblečenie), objavuje sa aj prvotné spracovávanie kovov (výroba kosákov);
2) poľnohospodárstvo kultivuje prostredie a produkuje dostatok potravín, preto rastie populácia - rod sa rozrastá a uvoľňuje, presadzuje sa v jeho rámci rodina ako základná bunka = rodová občina (naďalej zohráva pokrvnosť dôležitú úlohu). Vyskytujú sa prípady obrovský koncentrácii neolitického obyvateľstva: sto až niekoľko tisíc obyvateľov na dedinu
Náleziská: napr. Ďžarmo v Kurdistane s 150 obyvateľmi, Čatal Hujuk v Turecku s 2000 obyv., Jericho v Izraeli s 2000 obyvateľmi, Ur v južnej Mezopotámii s 34 tisíc obyv.
3) medzi remeselníkmi, roľníkmi a pastiermi vzniká výmenný obchod = spoločenská deľba práce (ku koncu neolitu)
Spoločný život: Človek vytvára roľnícke dediny (rodové občiny) - najprv stavia kolové dómy (konštrukcia z drevených kolov pokrytá kožou a slamou a omietnutá blatom); neskôr vynachádza hlinené domy (surová tehla - na slnku vysušená hlina), ktoré stavia na kamennom základe (niekoľkogeneračné osídlenie toho istého miesta mení reliéf krajiny - dnes na Prednom východe poznáme kopce zvané "Tel"" utvorené zo sutín zaniknutých domov, na ktoré sa postavili ďalšie domy: napr. názov Tel! Aviv - hlavné mesto Izraela, alebo Jericho postavené na takomto kopci).
Tvar domov: človek uprednostňoval okrúhly pôdorys (s vchodom na streche lepšia obrana: 1 dom = 1 pevnosť), neskôr prevládol pravouhlý pôdorys (mal možnosť prístavby). Vznikajú regionálne rozdiely: v Ázii viacero takýchto domov tvorilo dedinu (1 dom =rodina).
V Európe zas dedinu tvoril jeden veľký dom (30-45 m dlhý) ako samostatný hospodársky dvorec s 30 - 60 obyvateľmi (veľkorodina).
Ochrana: človek si chráni dedinu budovaním valov a priekop (v Jerichu bol objavený 3 m vysoký kamenný múr l).
Domestifikácia (zdomácňovanie)
Proces domestikácie bol dlhodobý:
I. zdomácňovanie plodín:
1) človek spoznával plodiny (v úrodnom polmesiaci: divá pšenica a jačmeň; v Čine proso, ryža; v Thajsku fazuľa; v Mexiku a Peru: kukurica a tekvica);
2) začal ich ochraňovať (napr. od buriny);
3) začal obilniny úmyselne sadiť (rozmnožoval ich);
4) zväčšoval osevné plochy (čiže dosahoval nadbytok obilia, ktorý sa učil uskladňovať a siať).
II. zdomácňovanie zvierat:
1) človek pri love stád divej zvery (vháňal ich plašením do košiarov, ktoré uzavrel aj spredu) ponechával nažive mláďatá (mláďatá = živá zásoba mäsa)
2) ponechávané mláďatá zdomácneli (napr. v severnej Eurázii sob okolo 10 tisíc rokov pr. Kr.; v Perzia Malej Ázii kozy a ovce okolo 7 tisíc rokov pr. Kr. a hovädzí dobytok okolo 6 tisíc rokov pr. Kr.)
Domestifikácia je založená na netypických odchýlkach od normálnej rastliny. Časť klasov nemohla z dôvodu genetických defektov uvoľňovať svoje zrná a rozmnožovať sa. Pritom práve tieto zrná boli v dobe zrelosti získavané vo väčšom množstve než tzv. zrná normálne. Na konci žatvy mohli dokonca byť zbierané len zrná týchto odchylných rastlín. Pri doprave úrody do dediny prišlo pravdepodobne mnoho zŕn nazmar. Často pri tom semená zapadli do úrodnej pôdy, lebo prvé sídliská ležali vždy v blízkosti vody a v značnej vzdialenosti od vysočiny s divoko rastúcimi formami obilia. V nasledujúcich rokoch vyklíčili prevažne rastliny, ktoré neuvoľňovali samovoľne zrná a rástli v blízkosti osady. Boli teda prednostne zbierané. Stále opakovanie tohto neuvedomelého výberu viedlo v konečnej podobe k stále väčším a početnejším poliam pšenice v blízkosti osady. Rovnaké zmeny vedú k vzniku foriem, ktoré samovoľne neuvoľňovali svoje semená z klasu. Tieto zmeny sa odohrali u všetkých rastlín, ktoré človek zbieral. Ľudia mohli prejsť k usadlému spôsobu života. Vďaka bohatej ponuke potravy v rôznych častiach sveta, menšiemu počtu mužov, ktorí zomreli na love a obzvlášť vďaka poklesu usmrcovaní novorodencov, ktoré boli nevyhnutnou reguláciou veľkosti populácie, robené v záujme prežitia kočujúcej skupiny lovcov, došlo k výraznému nárastu počtu obyvateľstva. Počet obyvateľov často prekročil možnosti obživy v rámci regiónu (v niektorých oblastiach až 100 – násobne), a tak jednotlivé skupiny odchádzali a hľadali si priaznivejšie územie, kde by sa usadili. Poľnohospodárstvo akcelerovalo rozhodujúcim spôsobom ľudský vývoj vpred a patrí k základným pilierom civilizácie.
Všade tam, kde sa neolitickej revolúcii stretli dve kultúry, nová poľnohospodárska s lovcami či zberačmi staršej doby kamennej, zvíťazil nový spôsob života.
Delenie neolitu:
Neolit rozdeľujeme na dve fázy:
· Predkeramická
· Keramická
K typickým novinkám neolitu v technickej oblasti patril nový druh opracovania kameňa, staviteľstvo z hliny a kameňa, vývoj tesárstva a spracovania ľanu
Vynálezy: hrnčiarstvo a v niektorých oblastiach dokonca metalurgia kovov. Znalosť rôznych druhov kameňov viedla k novým technikám brúsenia a vŕtania pri výrobe ozdôb, nožov, nádob a sekier. Pri výrobe týchto nástrojov boli kamene najskôr otlčené a potom obrúsené, a to tak, aby ťažisko ležalo čo najbližšie k ostriu. Pri sekaní malými sekerami sa totiž nepohybovalo celou pažou, ale len predlaktím. Sekery boli vhodné na rúbanie stromov a opracovávanie drevených trámov, i keď museli byť často prebrusované. Trámy boli používané na stavbu domov, ktoré boli najprv stavaná z hlinených tehiel, neskôr boli používané kamenné bloky.
Významný pokrok predstavovalo hrnčiarstvo;
Hrnčiarstvo: ľudia po prvýkrát menili nielen formu suroviny, ale aj materiál samotný. Mäkká hlina bola ohňom vypaľovaná na tvrdú substanciu. Keramika poľnohospodárov, ktorá vznikla v začínajúcom „zásobovacom hospodárstve“, bola spočiatku zhotovovaná pomocou hlinených valčekov, ktoré boli na seba špirálovito ukladané. Mäkký materiál sa dal tvarovať do najrôznejších, najrozmanitejším účelom slúžiacich tvarov. Okolo roku 3000 pred Kr. bol na Blízkom východe vynájdený hrnčiarsky kruh, ktorý umožnil ďalší rozvoj bohatstva tvarov keramiky.
Najzávažnejším vynálezom, spracovanie kovov, má svoj počiatok okolo roku 8000 pred Kr., rozšírilo sa ale až o 2000 rokov neskôr v Iráne. Od roku 4000 pred Kr. zhotovovali remeselníci kovové nástroje. Zatiaľ čo bola behom doby kamennej schopnosť ľudí zhotovovať nové nástroje ohraničená materiálovými možnosťami, s vynálezom metalurgie sa dala navrhovať ľubovoľná forma.
Na začiatku tohto vývoja stála skutočnosť, že sa nové kovy (najmä meď) tavia v hrnčiarskych peciach a dajú sa, po ľahkom zohriatí, kuť do tenkého, hladkého plechu. Okolo roku 3000 pred Kr. v mestách Mezopotámie kvitlo spracovanie kovov. Prostredníctvo tzv. stratenej formy, hlinenej predlohy, sa človek učil zhotovovať komplikované kovové odliatky. Pridaním cínu do roztavenej medi vznikol bronz, ktorý sa ľahko odlieval a dal sa spracovať k výrobe tvrdých nástrojov. Technický vývoj spôsobil spätne ďalší rozmach poľnohospodárstva, totiž nové výrobné prostriedky umožňovali činnosť mnohých remeselníkov. Stále hľadanie nových materiálov zintenzívnilo obchod v Stredomorí a zväčšilo trh pre výrobky mestských štátov.
Kolonizácia Európy: začala sa na Prednom východe na základe populačnej explózie a začínajúceho obchodu. Okolo roku 5000 pred Kr. sa poľnohospodárstvo a príslušná duchovná kultúra šírila cez Grécko do strednej Európy. Tu sa nazýva podľa charakteristickej výzdoby nádob kultúra s lineárnou keramikou. Sídliská týchto európskych roľníkov sa šírili až k pobrežiu Severného mora (okolo roku 4000 pred Kr.).
Asi v tej istej dobe prekročili iné skupiny Stredozemné more a osídlili Itáliu, Sicíliu, Maltu a severnú Afriku.
Okolo roku 3500 pred Kr. prenikla poľnohospodárska kultúra až do Severonemeckej nížiny a južnej Škandinávie. Iba v neúrodných krajoch severnej Škandinávie sa ešte udržali lovci – zberači.
V dobe kolonizácie severnej Európy už existovali v Mezopotámii vysoko organizované mestské štáty so spoločným zavlažovaním, poľnohospodárstvom a s rozvetvenou spoločnosťou roľníkov, remeselníkov, obchodníkov, kňazov a kráľov, z ktorých sa čoskoro vyvinula prvá veľká ríša. Vznikli osady jednak tzv. dedinského typu a jednak tzv. mestského typu. Stavali sa domy dlhé asi 40 m a široké 5 – 7 m. Býval v ňom celý rod (u nás Komárno, Iža, Štúrovo). Osady mestského typu vznikali v oblasti Blízkeho Východu (Palestína – Jericho; Turecko - Čatal Hüyük, Göbekli Tebe; Irak – El Obejch). Čatal Hüyük: Domy boli tesne vedľa seba postavené z hlinených tehál a
z kameňa. Stavby boli tzv. pueblového typu (vchod cez strechu). Steny vo vnútri boli omietnuté a boli na nich namaľované obrazy krajiny. Boli tam sošky býčích hláv a sošky žien. Mŕtvych pochovávali v miestnostiach pod lôžka.
K nám do strednej Európy sa neolitický spôsob dostal s 3 000 – 4 000 ročným oneskorením. Ojedinelým nálezom z Álp je Ötzi – „ľadový muž“. Je to najstaršia múmia na svete. Pri jeho tele sa našli predmety, ktoré používali ľudia tej doby.
Poznámka: V súvislosti s materiálnym a duchovným pokrokom došlo na konci neolitu k vzniku písma. Centrum tohto vývoja bolo vo vysoko vyvinutých sumerských mestských štátoch, ktorých kňazi museli kontrolovať celý verejný život. K organizácii spoločného zavlažovania, odvodov množstva potravín a zásob a ku kultovým činnostiam potrebovali kňazi znaky; najskôr otláčali jednoduché obrazy predmetov do vlhkých hlinených tabuliek. Zo sledu naturalistických znakov a skratiek sa skoro vyvinulo čisté slovné písmo, v ktorom neboli predstavované jednotlivé predmety, ale abstraktnejšie pojmy.
V najstarších písomnostiach nerozpoznávame oslavy mimoriadnych činov ako neskôr v Egypte, ale skôr čisté hospodárske záležitosti.
Príkladom je evidencia tovaru alebo pracovných výkonov, ktoré boli vykonané v chrámovej službe. S časom naberali znaky na abstraktnosti. Jednotlivé znaky predstavovali skôr zvukovo podobné pojmy než slová.
Tak napríklad: Sumeri používali pre slovo šíp rovnaký znak ako pre slovo život, ktoré bolo podobne vyslovované.
Slovensko:
Osídlenie: Vďaka poľnohospodárstvu sa rozbieha kultivácia krajiny. Roľníci využívajú najprv čiernozeme (sú pri riekach a potokoch), neskôr hlavne hnedozeme, lebo lepšie odolávajú klimatickým výkyvom (udržia dlhšie vodu).
Neosídleným ostáva len barinatý Žitný ostrov a extrémne horské polohy na severe krajiny a vysokých nadmorských výškach.
Sídliská: V paleolite obýva I človek jaskyne (Bojnice, Radošina) a staval, si ľahké prístrešky (Košice - Barca).
Typy osídlenia:
V neolite sa vytvorili dva kultúrne celky s rozdielnymi typmi osídlenia:
1) Podunajsko - rozsiahle osady s veľkými domami (našla sa tu západná lineárna keramika - výzdoba volútmi; neskôr želiezovská kultúra);
2) Potisie - neveľké osady s malými domami (východná lineárna keramiky - výzdoba vodorovnými linkami, neskôr bukovohorská kultúra).
Kultúry tej doby na Slovensku:
· Ľud kultúry s lineárnou keramikou
· Ľud kultúry so šnúrovou keramikou – Michalovce, Barca, Štúrovo
· Bukovohorská kultúra – jaskyňa Domica, Ardovo, Zvolen, Nitra – najväčšie neolitické pohrebisko u nás
V eneolite si začal človek stavať zruby (pôdorys 6x4 m).
Pohrebiská: Náhodné nálezy neandertálcov v Gánovciach a Šali. Neolitický človek pochovával sprvu v sídliskách, neskôr zriaďoval pohrebiská. Sprvu pochovával do zeme (kostrový hrob), na konci kamennej doby telá spaľoval (žiaroví hrob). Hromadný hrob sa našil v Nitrianskom Hrádku.
Eneolit
Neskorá doba kamenná (3 000 – 2 000 rokov pred K.)
Táto doba býva nazývaná aj Chalkolit – medeno – kamenná
Dôležité:
1) človek niekde objavuje inde už zdokonaľuje a rozširuje
spracovávanie a využívanie kovov: meď, zlato, striebro (vyžadujú si nízku teplotu roztavenia);
2) objavuje koleso a zdomácňuje koňa - vynález záprahu so zvieracím pohonom ;
3) zdokonaľuje sa poľnohospodárstvo (orba už dreveným radlom),
v príhodných oblastiach sa budujú kanály a hrádze - vzniká závlahové poľnohospodárstvo (zadržiavali buď veľkú vodu - ochrana pred povodňami, alebo zhromažďovali vodu pre obdobie sucha).
Dopad: Človek sa stále viac vymaňuje z bezprostrednej závislosti na prírode (z ohrozenia chladom, suchom; hladom a šelmami)
1) zlepšuje technológiu výroby, čo mu prináša vzrastajúci nadprodukt (stále viac a viac vyrobí ako spotrebuje); .
2) sociálna diferenciácia: nadprodukt zapríčiňuje bohatstvo: ľudia si nerozdeľujú rovnomerne ale podľa postavenia v dedine (najviac dostane náčelník - šaman, jeho rodina a vojenská družina): vzniká vrstva bohatých a chudobných;
3) mení sa organizácia spoločnosti: namiesto rodu ide do popredia rodina, a v nej sa namiesto matriarchátu presadzuje patriarchát (páter = otec) - čiže dôležité postavenie získava muž ako vodca! Prečo? Je fyzicky zdatný, čo je treba v poľnohospodárstve a pri ochrane vlastníctva;
4) pod vplyvom spoločenskej deľby práce sa premieňa rodová občina na susedskú občinu (medzi dedinami dochádza k výmene potrebných remeselníkov, ktorí už nie sú z obyvateľmi v pokrvnom zväzku);
5) v strede občín vznikajú chrámy k bôžikom - ochrancom (každá dedina mala vlastného bôžika), náboženský kult vysluhoval kňaz - muž (uzmieroval a vyprosoval dedinu s bôžikom), jeho autorita v dedine narastala, preto aj rozhodoval o dôležitých veciach: vzniká chrámové hospodárstvo
Chrámové hospodárstvo - pri dedinských chrámoch stavali sýpky zo zásobami a kňaz rozdeľoval zásoby jednotlivým rodinám.
6) z dôvodu hromadenia bohatstva vznikajú vojny medzi chudobnými a bohatými spoločenstvami (objavujú sa obrazy s bojovými scénami, nálezy zbraní v hroboch, obranné valy a priekopy).
Komentáre
Prehľad komentárov
“I haven’t seen you in these parts,” the barkeep said, sidling during to where I sat. “Name’s Bao.” He stated it exuberantly, as if solemn word of honour of his exploits were shared aside settlers hither many a verve in Aeternum.
He waved to a unanimated hogshead upset us, and I returned his gesticulate with a nod. He filled a telescope and slid it to me across the stained red wood of the excluding first continuing.
“As a betting houseman, I’d be assenting to wager a adequate speck of enrich oneself you’re in Ebonscale Reach for more than the drink and sights,” he said, eyes glancing from the sword sheathed on my cool to the salaam slung across my back.
https://maps.google.com.au/url?q=https://renewworld.ru/
...
(LUBINO, 19. 1. 2011 1:07)
SUPER TO JE LEN SKODA ZE TAM CHYBA ZVYSOK 2. Doba bronzová
Staršia doba bronzová
Stredná doba bronzová
Mladšia doba bronzová
3. Doba železná
Halštacká (Staršia doba železná)
Laténska (Mladšia doba železná)
it's humane to fathom manage a responsibility of of you
(Charlescof, 6. 9. 2021 23:50)